Mala dama...

Ako asi každý študent i ja mám určné tvz. povinné čítanie. Momentálne to bol Honoré de Balzac - Otec Goriot. Kniha s cca 300 stranami. Nebudem skrývat svoju averziu. Ale bola som aspon natolko aktívna, že som si prečítala 30 stranový obsah. Stále lepšia bilancia ako kniha, nemyslíte? Bol dosť podrobný a zaujal ma natoľko, že si pokladám otázku či je aj kniha taka dobrá. Po menšej diskusii s luďmi, čo to dokonca čítali (existujú aj poctiví) sme sa zhodli, že tématika bola výborná ale kompozícia vyhovovala málokomu (veľmi zdĺhavý úvodný opis, ktorý sa zdal nudný a niekoľko dlhých a zložitých monológov). Dramatickejšie vyhrotenie deja a záver, ktorý sa končil citátom Eugena odchádzajúceho z pohrebu: „A teraz uvidíme kto z koho!“. Nadčasovosť diela prezrádza čo to aj o dnešnej spoločnosti. Preto si myslím, že Balzac vystihol podstatu spoločnosti tak, ako to bolo v skutočnosti. Goriot ako milujúci otec, kt. doplatil na svoju láskavosť k dcéram je typický príklad ako vystrihnutý zo života. Rodič, kt. miloval svoje deti tak zaslepene, že im dal všetko po čom im oči pišťali a minul na ne všetky peniaze napriek tomu, že ich mal dosť a oni neboli ochotné prísť na jeho pohreb nato ho zaplatiť? Rodičia by nemali dať deťom úplne všetko. Ale tiež by si mali uvedomiť- pochopiť, že to čo znamená v ich podaní VŠETKO v našom to môže byť len niečo banálne a momentálne nepodstatné = generačný rozdiel. OTÁZKA NA ZÁVER: Myslíte, že si rodičia uvedomujú čo je dôležité pre ich deti? Ale nie z pohľadu rodičov, ale podľa detí. Spomeňte si na tie časy :) Prajem pekný deň/noc...